Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami československých dejín. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na Oxford Brookes University (2012/2013), Uniwersytet Wrocławski (2014), Central European University (2017/2018), Universität Wien (2021) a ďalších inštitúciách. Momentálne pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019). Je členom International Association for Comparative Fascist Studies (ComFas) a Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.
Pokus o revolúciu ukončili guľky Freikorps
Pred 100 rokmi 15. januára 1919 vojaci Freikorps konečne našli lídrov povstania Spartakovcov, Rosu Luxemburgovú a Karla Liebknechta. Odvliekli ich na svoje veliteľstvo, vypočúvali, potom pažbami pušiek zmlátili a nakoniec obidvoch zastrelili. Sny o komunistickej revolúcii v Nemecku sa rozplynuli.
Alexander Mach bol srdcom fašista
Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch.
Komunisti zneužívali Mníchov na vlastnú propagandu
Pocit zrady, ktorý medzi obyvateľmi Československa vyvolala Mníchovská dohoda, dokonale využili komunisti vo svojej propagande. Keďže nás západ zradil, bolo nevyhnutné, aby sme sa orientovali na východ – na Sovietsky zväz
Mníchov využil Mussolini doma na propagandu
O úlohe Mussoliniho počas Mníchovskej krízy sa nehovorí veľa. Taliansko hralo pritom kľúčovú rolu. Duce dlho situáciu eskaloval, aby sa nakoniec zo šialeného vojnového štváča stal v očiach Talianov mužom, ktorý ich pred vojnou zachránil.
Prečo nás Briti v Mníchove zradili?
Neville Chamberlain bol, rovnako ako väčšina britskej politickej elity tej doby, neschopným a nekompetentným politikom, ktorý vôbec nepochopil, že pri rokovaniach na medzinárodnej scéne nemá oproti sebe štandardných politikov, ale obyčajných gangstrov.
Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?
Československo by tento rok oslávilo 100 rokov svojej existencie. HistoryWeb.sk sa preto opýtal piatich popredných českých a slovenských odborníkov na to, aké knihy by našim čitateľom odporučili k dejinám 1. ČSR, 1918 – 1938. Pozrite si ich výber.
Augustu 1968 predchádzala dezinformačná kampaň
V auguste 1968 sa na územie Československa vyrútili vojská piatich armád štátov Varšavskej zmluvy, aby poskytli československému ľudu „bratskú pomoc“ a zastavili kontrarevolúciu riadenú CIA. Tak znela sovietska verzia.
Slovenský diktátor Šrobár ubránil Bratislavu
Málo slovenských politikov prešlo takými komplikovanými životnými i politickými peripetiami ako Vavro Šrobár. Napriek často oprávnenej kritike za mnohé jeho postoje a činy však platí i to, že pre Slovensko urobil nesmierne veľa.
Na Volyni sa varila krvavá kaša
V rokoch, keď na východnom fronte zúril krvavý stret dvoch totalitných gigantov, rozpútali ukrajinskí nacionalisti, snažiaci sa o očistu svojho budúceho štátu od všetkých skutočných i domnelých nepriateľov, krvavé peklo, ktoré sa len ťažko s čímkoľvek porovnáva.
Ľudácky režim zatváral i nevinných
Jedinou možnosťou, akou sa mohla Mária Janšáková podeliť o otrasné spomienky z koncentračného tábora v Ilave, bolo zapísať si ich. Historička Marína Zavacká tento zabudnutý text objavila, doplnila o rozsiahlu štúdiu a pripravila na nové vydanie.
