Plánovaný koncert kontroverzného chorvátskeho rockera Marka Perkovića „Thompsona“ v slovinskom Maribore rozpútal vlnu nevôle. Mohlo by sa zdať, že časový odstup od skončenia občianskej vojny, ktorá zasiahla celú Juhosláviu, nenávisť medzi jednotlivými národmi pochoval. Nie je to ale celkom tak…

Plagát Marka Perkovića Thompsona “Bog – obitelj – domovina”
Plagát Marka Perkovića Thompsona “Bog – obitelj – domovina”

Marko Perković „Thompson“, charizmatický chorvátsky rocker, ktorého ľúbivé tóny v národnom a katolíckom duchu hudobne nápadne pripomínajúce napr. slávny britský Iron Maiden, vyvoláva kontroverzie už od počiatku svojej speváckej kariéry. Najnovšie sa vlna kontroverzií rozpútala okolo jeho osoby v slovinskom Maribore, kde sa mal uskutočniť jeho koncert. Mohlo by sa zdať, že už pomerne široký časový odstup od skončenia občianskej vojny, ktorá zasiahla celú Juhosláviu (nakrátko i samotné Slovinsko, 27. 6. – 7. 7. 1991), pochoval nenávisť medzi jednotlivými národmi. Ako dokazujú posledné vyjadrenia predstaviteľov mesta Maribor, nie je to celkom tak…

Ako sa to celé začalo – juhoslovanské vojnové piesne

Juhoslovanský konflikt bol hrôzostrašnou kombináciou neschopnosti vlády dosiahnuť stanovené ciele a historického antagonizmu prezentovaného v mýtoch a emóciách, ktoré vrcholili v agresívnom boji o teritórium. Socialistická Juhoslávia bola vojenským štátom a Juhoslovanská ľudová armáda bola súčasťou bežného života, neustále pripomínajúc obrovský úspech z čias 2. svetovej vojny. Vojenská propaganda bola živnou pôdou pre ovládnutie mysle mnohých mladých ľudí, ktorých zachvátilo vojnové šialenstvo.

Vojenské piesne mali v kontexte vojenského konfliktu trojakú úlohu – motivačnú, komunikačnú a psychologickú. Hudba mala prispieť k podriadeniu identity jednotlivca kolektívnemu vedomiu, za ktoré je jednotlivec schopný položiť život. Mala tiež motivovať bežného človeka (nie vojaka), aby vzal do ruky zbraň a bojoval. V armádach všetkých zúčastnených bojujúcich frakcií v juhoslovanskom konflikte vojenská hudba skutočne spĺňala všetky tri úlohy.

Vojna v Juhoslávii
Vojna v Juhoslávii

Každá bojujúca strana však bola výrazne špecifická. Najsilnejšie spätá s historickým kontextom, s dejinami a s národný mýtom bola srbská hudba (interpreti, ako napr. Rodoljub Vulović, pseud. Roki, Miroslav Pržulj, pseud. Lepi Mića, Mirko Pajčin, pseud. Baja Mali Knindža), progresívnou bola bosnianska (interpreti, ako napr. Dino Merlin, Mladen Vojičić, Tifa), a chorvátska hudba do istej miery predstavuje kombináciu oboch predošlých s dôrazom na tradičnú rodinu (interpreti, ako napr. Marko Perković Thompson, Miroslav Škoro).

V súlade s propagandou vnímal každý národ sám seba inak: Srbi sa cítili ako nevinná a tragická obeť v medzinárodnej izolácii – zničujúcej pre srbský národ a jeho vlasť, Chorváti mali predstavovať poslednú baštu obrany západnej demokratickej spoločnosti a Bosniaci nevinnú obeť agresie.

Juhoslovanské vojenské a patriotické piesne vychádzajú z historických tradícií a zdrojov tohto regiónu. Od obdobia raného novoveku pochodovali osmanské vojská za zvukov kapiel známych ako mehterân (v modernej turečtine mehter bölüğü). Hudba osmanských kapelníkov ovplyvnila napr. Josepha Haydna, Wolfganga Amadea Mozarta, Ludwiga van Beethovena a jej reflexie možno nájsť i v období rokov 1991 – 1995. Ďalším zdrojom boli  tzv. junačke pesme, resp. národné piesne prezentované potulnými spevákmi nazývanými  guslari, ktorí používali jednoduchý jedno- alebo dvojstrunový hudobný nástroj  gusle. S tým veľmi úzko súvisel proces uvedomovania si svojej vlastnej minulosti a taktiež formovania národnej identity.

Dôležitý fenomén predstavujú národné piesne (patriotske pesme) z obdobia 1. a 2. svetovej vojny (Tamo daleko z r. 1916, Ko to kaže, Srbija je malaSpremte se spremte četnici, Dva Dražina momka z r. 1941, alebo známa Nad Kraljevom živa vatra sevaEvo zore, evo dana z r. 1942, a ďalšie). Je tu aj tvorba bývalej Juhoslávie, ako napr. Zdravko Čolić – Jugoslavijo, resp. Od Vardara pa do Triglava, kapely, ako napr. Riblja čorba, Bijelo dugme, Lepa Brena – Jugoslovenka (1989), Hej, Jugosloveni (1985), Doris Dragović a kapela More s neoficiálnou hymnou Juhoslávie na olympiáde v Soule v r. 1988. Do istej miery prispel k masovému rozmachu národných vojenských piesní i vágny koncept juhoslovanskej národnosti, manipulácia s kolektívnou pamäťou či hymna dočasného charakteru (Hej, Sloveni).

Kariéru Marka Perkovića odštartovala v roku 1991 pieseň s názvom Bojna Čavoglave
Kariéru Marka Perkovića odštartovala v roku 1991 pieseň s názvom Bojna Čavoglave

Bojna Čavoglave

Bude to presne 26 rokov, čo po prvýkrát (31. decembra 1991) verejne odznela pieseň s názvom Bojna Čavoglave, ktorá odštartovala kariéru Marka Perkovića (nar. 1966), zvaného Thompson. Svoju obrovskú popularitu využil na propagáciu nacionalizmu, rímskeho katolíctva, tradícií ustašovského štátu a s ním spojenej ikonografie. Jeho bojovné piesne plné nacionalizmu na scénu znovu priniesli nielen ustašovské pozdravy, ale tiež staré ustašovské piesne oslavujúce významné osobnosti z obdobia Nezávislého chorvátskeho štátu (bábkový štát nacistického Nemecka pod vládou ustašovcov v rokoch 1941 – 1945), akými boli napr. vojenský veliteľ Jure Francetić, Rafael Boban alebo Maks Luburić, veliteľ tábora Jasenovac.

Pieseň Bojna Čavoglave začína pozdravom Za dom spremni, ktorý sa vyskytuje i v piesni Golubovi bijeli. Ide o ustašovský pozdrav z druhej svetovej vojny. Má historické pozadie, ale jeho používanie dnes je podobné ako používanie pozdravu „Na stráž!“ u nás, i keď istá časť sympatizantov krajnej pravice odvodzuje jeho používanie od skautských združení.

Marko Perković vstúpil po začiatku konfliktu do tzv. Zboru narodne garde, ktorý sa neskôr pretransformoval na chorvátsku regulárnu armádu (Hrvatska vojska). Po období humanitárnych koncertov sa na istý čas do armády vrátil a zúčastnil sa operácie Búrka v r. 1995 pri dobýjaní miest Knin a Drniš.

Už úvodné slová spomenutej piesne hovoria, v akom prostredí pieseň vznikla a koho má osloviť: „V Zagorí pri prameni rieky Čikole povstali bratia aby bránili naše domovy.  Stojí Chorvát pri Chorvátovi, my všetci sme bratia, nechceme Vás v Čavoglave, pokiaľ sme živí. Text pokračuje slovami: „Počúvajte srbskí dobrovoľníci, banda četnícka, dostihne Vás naša ruka aj v Srbsku. Dostihne Vás Božia spravodlivosť, to každý dobre vie, súdiť Vás budú vojaci z Čavoglavy.“ Zvláštne je, že v dedine, o ktorej spieval Marko Perković, nežili žiadni Srbi (z 285 obyvateľov je ich 100 % chorvátskej národnosti), ktorým sa tak ostentatívne vyhráža. Na druhej strane ide o vyjadrenie odporu voči Srbom ako takým i voči občasným útokom zo strany Juhoslovanskej ľudovej armády v regióne.

Chorvátsky náborový plagát SS
Chorvátsky náborový plagát SS

Zaujímavou udalosťou v súvislosti s Thompsonom bola i recesistická správa šírená na sociálnych sieťach s názvom Koncert Thompsona u Beogradu 28. 6. 2016. Tejto akcie sa malo zúčastniť vyše štyritisíc hudobných „nadšencov“, vstup mal byť voľný. Na rôznych paradoxoch spojených s touto udalosťou je najzaujímavejší samotný dátum – 28. jún je tzv. Vidovdan, keď sa v roku 1389 odohrala pre Srbov mýtická bitka na Kosovom poli. Pieseň Bojna Čavoglave sa stala legendárnou a dodnes tvorí základ pre Thompsonove živé vystúpenia. Treba však pripomenúť, že Bojna Čavoglave sa dožila i niekoľkých coververzií – napr. Bosanski Čavoglave, kde sa glorifikuje spoločný postup Bosnianskej armády a Chorvátskej rady obrany (krátke obdobie spolupráce; od r. 1992 už bojovali proti sebe), Nećete u Imotski (mesto v Chorvátsku v Splitsko-dalmatínskej župe), Sarajevske Čavoglave, resp. Hej, junaci branitelji  (o obrane Sarajeva), existuje i ukrajinská verzia Ми сильні (My sme silní!) o boji za ukrajinský Donbas.

Dedičstvo občianskej vojny – Deň víťazstva

Dan pobjede i domovinske zahvalnosti i Dan hrvatskih branitelja (Deň víťazstva a vďakyvzdania domovine, Deň chorvátskych obrancov) je každoročná oslava na počesť operácie Búrka a dobytia mesta Knin 5. 8. 1995, ktoré znamenalo koniec chorvátskej vojny za nezávislosť a koniec existencie srbskej entity v rámci novovzniknutého Chorvátska – Republiky Srpska Krajina (hlavným mestom bol práve Knin). Oslavy majú pompézny, národný a náboženský charakter – začínajú sa omšou, nasledujú koncerty, kladenie vencov a na záver býva za prítomnosti štátnych špičiek nad kninskou pevnosťou z 10. storočia vztýčená chorvátska zástava.

Za dom spremni - Za vlasť pripravený. Chorvátsky vojnový plagát
Za dom spremni – Za vlasť pripravený. Chorvátsky vojnový plagát

S mestom Knin i so samotnou oslavou sa meno Marka Perkovića spája už akosi automaticky – bol jedným z prvých vojakov, ktorý do mesta vstúpili po odchode Srbov. Aj pri príležitosti osláv 20. výročia operácie Búrka spustil na večernom koncerte, kde bolo 100-tisíc ľudí, svoju pieseň Bojna Čavoglave pokrikom „za dom, spremni“ („za vlasť pripravený“ ).

Problémová je i Perkovićova pieseň Anice kninska kraljice. Jej text bol pre slovinského predsedu parlamentu Milana Brgleza absolútne neprijateľný: „…chváli ustašovský režim a propaguje netoleranciu voči nechorvátskym národom.“ Text obsahuje slová nabádajúce na znovudobytie chorvátskeho Kninu: „…zapálime Krajinu do Kninu, zapálime 2 – 3 srbské štáby, nech som sem nechodil nadarmo… Ej, Chorváti, pamätajte na Knin, mesto chorvátskeho kráľa Zvonimira.“ Demetrius Zvonimir (zomrel r. 1089) bol kráľom Chorvátska a Dalmácie v r. 1075 – 1089. Jeho meno sa objavuje aj v piesni Kletva kralja Zvonimira, pričom reaguje práve na kliatbu, ktorú mal vysloviť pred svojou násilnou smrťou, o tom, že chorvátsky národ nebude mať svojho vládcu po tisíc rokov.

Konšpirátori, ktorí panovníka zabili, sú prezentovaní ako Judáši, ktorí predali chorvátske sny a Chorváti musia znova búchať na zahraničné dvere, pokiaľ sú Zvonimirovi vojaci v podsvetí. Táto myšlienka je svojím odkazom pre Thompsonovu tvorbu typická a vyzdvihuje jedinečnosť a silu chorvátskeho národa, rovnako i jeho historickú úlohu. Marko Perković už mnohokrát čelil obvineniam z propagácie fašizmu, extrémizmu či ustašovských myšlienok, no stále reagoval podobne, a to vyjadrením, že on a jeho kapela sú iba chorvátski „domoljubi“. Napriek všetkému je zvláštnym fenoménom, že medzi jeho fanúšikmi sú aj nechorvátski poslucháči, čo dokumentuje aj  niekoľko videí na kanáli YouTube. Na svojej facebookovej stránke ma viac ako 230-tisíc fanúšikov.

Literatúra:

Baker, C.: Sounds of the Borderland. Popular Music, War and Nationalism in Croatia since 1991. Farnham 2010.

Čvoro, U.: Turbo-folk Music and Cultural Representations of National Identity in Former Yugoslavia. London 2014.

Gubtram, H./Kaplan, H.:  Nations and Nationalism : A Global Historical Overview. Santa Barbara 2008.

Ilić, M.: Patriotism with benefits: Paramilitary groups, weekendwarriors and volunteers in Yugoslav wars. In: 17th Annual World Convention of the Marina Ilic Association for the Study of Nationalities (ASN). New York 2012, 1 – 16.

Ilić, M.: Ratna propaganda : Patriotske pesme i jugo slovenski ratovi. In: La représentation de la guerre dans les conflits récents : enjeux politiques, éthiques, esthétiques. Brusel 2013, 1 – 15.

Melichárek, M.: Srbští dobrovolníci v občanské válce v Jugoslávii 1991–95. Válka Revue 4/5, 2012, 18 – 21.

Melichárek, M.: Národná symbolika a mýtus v srbských vojenských piesňach z obdobia r. 1991–1995. Porta Balkanica 7/2, 2015, 25 – 34.

Thomas, N./Mikulan, K.: Válka v Jugoslávii. Bosna, Kosovo, Makedonie 1992–2001. Praha 2008.

Thomas, N./Mikulan, K.: Válka v Jugoslávii. Slovinsko a Chorvatsko 1991–1995. Praha 2009.

a) https://www.youtube.com/watch?v=AZDpAX9ONH8

b) https://www.youtube.com/watch?v=4DixnAv8Xz0

c) https://www.youtube.com/watch?v=jLOTHdAjBAo,

d) https://www.youtube.com/watch?v=_4_paod0CAA

e) https://www.youtube.com/watch?v=cUbCp2WgkYw

f) https://www.youtube.com/watch?v=U2dS3XKJOqU

g) https://www.youtube.com/watch?v=OkO8qa3V5gg

h) https://www.youtube.com/watch?v=u56OusNnEFU

Obrazová príloha: wikipedia.org

Je absolventom doktorandského štúdia v odbore všeobecné dejiny na Katedre novovekých a najnovších všeobecných dejín Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej Univerzity v Prešove. Zaoberá sa európskymi dejinami 19. a 20. storočia a problematikou nacionalizmu na Balkáne so zreteľom na Juhosláviu (1918 – 1991), Srbsko a Kosovo. Je autorom mnohých odborných štúdií, recenzií i popularizačných článkov. Zúčastnil sa viacerých prestížnych zahraničných konferencií a je členom International Napoleonic Society (INS) a Royal Historical Society. Momentálne pôsobí na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Pre viac informácií pozri jeho profil na academia.edu alebo researchgate.net.