Koniec prvej svetovej vojny a rozpad Rakúsko-Uhorska so sebou priniesol nielen vznik nových štátov, ale aj zásadné politické, hospodárske či spoločensko-kultúrne zmeny. Jednou z najzásadnejších bola bezpochyby ženská emancipácia. Celková zmena statusu ženy v spoločnosti sa prejavila nielen v možnostiach štúdia či zamestnania, ale napríklad aj v móde a účesoch. Jedným z takýchto ikonických účesov bol aj „bubikopf“.

Ženskú emancipáciu možno jednoznačne označiť za jeden z najvýraznejších a nezamýšľaných dôsledkov prvej svetovej vojny. Keď muži bojovali na frontoch, ženy boli nútené zastúpiť ich miesta, či už na vyšších alebo nižších pracovných pozíciách, a vojna tak dopomohla k tomu, aby sa ženy a dievčatá mohli presadiť nielen v práci, ale aj v štúdiu a v celkovej účasti na spoločenskom živote. Zaplnenie týchto pozícií bolo síce častokrát len dočasné a po vojne sa ženy vrátili k svojim bežným činnostiam, medzi ktoré primárne patrila starostlivosť o domácnosť, avšak pokrok už bolo takmer nemožné zastaviť.

Vidieť to napríklad aj v Knihe ženských zaměstnaní vydanej v roku 1929, v ktorej sa objavili tieto slová: „Každá dívka má býti vychována pro povolaní a má ji býti poskytnuta možnost, aby se pro ně náležitě odborně vzdělala. O tom, které povolání zvolit, nechť rozhodnou jedině její schopnosti tělesné a duševní. Voči daným emancipačným názorom sa však objavovala aj verejná kritika, ktorej dôkazom je aj článok pochádzajúci z pera Oľgy Krčméryovej, ktorá sa v článku z roku 1928 uverejnenom v Letopisoch Živeny vyjadrila o ženách študujúcich na vysokých školách nasledovne: „… takéto ženy sú zväčša nevydaté a zároveň akoby usužované, mdlé, predčasne hynúce. Napriek tomu však nemožno poprieť viditeľnú zmenu a narušenie stereotypov, ktoré dovtedy v spoločnosti výrazne dominovali.

Názorný postup v obliekaní ženy od spodnej bielizne až k zimnému plášťu od profesorky Hornekovej. (Zdroj: Česká móda 1918 – 1938)

Ženská emancipácia spolu s usilovaním sa o rodovú rovnosť bola sprítomnená aj v dámskej móde či účesoch. V prípade odevného priemyslu možno len stručne načrtnúť, že výsadou žien už neboli iba šaty a sukne, ale postupne sa u žien normalizovalo aj nosenie nohavíc, ktoré malo korene v návrhoch vtedajšej módnej ikony Coco Chanel. Niektoré ženy tiež začali nosiť aj kravaty, o čom svedčia napríklad aj rôzne dobové módne návrhy a reklamné plagáty. Tento prerod je prítomný aj v jednom z módnych návrhov profesorky Hornekovej, vtedajšej návrhárky, dizajnérky a feministky pôsobiacej v Prahe.

Na návrhu možno vidieť mnoho pánskych prvkov prenikajúcich do dámskej módy, pričom prítomný je aj ďalší kľúčový prvok, ktorým je špecifický účes. A tu sa začína príbeh už spomínaného účesu „bubikopf“.

Prečo práve názov „bubikopf“?

Pri preklade daného výrazu z nemeckého jazyka sa v literatúre najčastejšie stretávame s prekladom „chlapčenský účes“. Krátke vlasy žien z tohto obdobia sa spájajú aj s ďalším pojmom – „la garçonne“. Daný pojem v sledovanom období označoval akýsi ideál krásy vtedajších žien, ktorý označoval čosi „medzi mladým chlapcom a mladým dievčaťom“. Tento ideál okrem krátkych vlasov predstavoval aj dlhé nohy, ploché prsia, úzke boky a široké ramená. Súvis to malo najmä s tým, že vonkajší a vnútorný ideál krásy žien bol spájaný aj so športom. Ženy začali oveľa viac športovať, a dokonca niektoré z nich riadili aj osobné automobily, k čomu asi najviac prispela osoba Elišky Junkovej, známej československej automobilovej pretekárky. Vo všeobecnosti je však nutné pre upresnenie dodať, že všetky krátke účesy boli v tom čase zaradené do spoločnej kategórie zvanej „bob.

Ako už bolo naznačené, tak skracovanie dámskych účesov úzko súviselo s celkovým politicko-spoločenským dianím. Tento trend však do Československa neprenikol iba z vtedajšej Mekky módy, ktorou bol Paríž, pretože snahy o emancipáciu spredmetnenú do podoby skracovania účesov sa zrodili v Anglicku a v Spojených štátoch amerických už v 20. rokoch 20. storočia. V prípade účesov bol tento prelom zaujímavý najmä preto, že dovtedy bol krátky účes u žien považovaný za prejav odpykávania si trestu. 

Plagát k filmu Bobbed Hair.

V americkej kinematografii medzivojnového obdobia bol tomuto fenoménu dokonca venovaný vlastný film s názvom Bobbed Hair zo začiatku 20. rokov. Dej filmu je o mladom americkom dievčati, ktoré uteká z domu a ubytuje sa so svojou kamarátkou vo zvláštnom prostredí nového myšlienkového hnutia, v ktorom nosí oblečené grécke rúcha a ostrihá si svoje dlhé vlasy. 

Možno sa domnievať, že dej filmu mal odkazovať na vtedajšie americké hnutie s názvom „new woman“, ktoré bojovalo za rovnaké práva žien ako mali muži.

Čo na to dobová tlač?

V periodiku Slovák sa dňa 10. marca 1927 objavil článok, v ktorom je tento „nový trend istým spôsobom odmietaný. Článok tiež upozorňuje najmä na to, že tento účes nepochádza z parížskych salónov, ale bol tu už dávno predtým a jeho korene sa nachádzajú v Srbsku. Konkrétne na to upozorňujú tieto slová: „Sedliačky z Roždenu nosia frizúru ako Lia de Puti. Lenže tú módu neprijali z parížskych žurnálov, ale zdedili z pokolenia na pokolenie od svojich predkov. Naše ženy, svieže i zdravé Roždenčanky, nosia bubikopf celé veky, skôr, ako hociktorý parížsky frizér podstrihol prvú Parížanku.

 Prítomný je aj mierny sarkazmus, ktorý zosmiešňuje mestské prostredie a emancipačnú úlohu bubikopfu: „Ale kým bubikopf v mestách robia najrôznejšími nožničkami a mnohými aparátmi pre onduláciu a iné, za ten čas naše sedliačky z tivešského okresu strihajú svoj bubikopf veľkými nožnicami, ktorými strihajú aj ovce … Bubikopf je v článku tiež vykresľovaný nie ako módny trend, ale ako nutná záležitosť v nehygienickom prostredí: „Ako to, že sa sedliačky z Roždenu strihajú? Z hygienických príčin! Aby nemali každý deň prácu s tými zvieratkami, ktoré svoje útočište hľadajú vo vlasoch. To je aspoň najuveriteľnejšie.

Podobný článok sa v ten istý deň objavil aj v novinách Slovenský denník. Dokonca približne dve tretiny textu sa zhodujú s článkom z periodika Slovák, pričom v tomto prípade sa o krátkych vlasov hovorí aj ako akte akéhosi odhalenia. „Bubikopf je vraj najmódnejší strih vlasov. Možno u nás, po mestečkách, ale inde po svete už dávno nosili ľudia bubikopf. Mikádo nosievajú kde-tu i naši Slováci, ale ženy vždy považovali svoje dlhé vlasy za ozdobu svojich hláv. Iba po tieto časy nastalo isté odhalenie.“ Záver článku tiež ironicky naznačuje, že v prípade krátkych vlasov nejde o žiaden nový trend: „Takto sa teda história opakuje. Nič nového pod slncom!

Reklama na šampón značky Elida (Zdroj: Móda na Slovensku v medzivojnovom období (1918 – 1938).

Ešte rok predtým sa daný účes spomínal v novinách Slovenský národ v súvislosti s postavením dánskych žien. V tomto prípade bola zmienka o účese pozitívna a spájaná so slobodnou a emancipovanou ženou: „Za to i v Dánsku vidíme „bubikopf“. Prijatý bol dosť ľahostajne a pozerajú naň, ako na slobodu, ktorej sa síce tešia, nie je však dôležitá. A nič smiešneho nevidia na tom, keď má niektoré dievča krátke vlasy,  „bubikopf“ sa hodí k postave a komu sa nehodí, ten ho nenosí. Jedným slovom: bubikopf v Dánsku je nie módou, tým menej otázkou hnutia. Sloboda v Dánsku je tiež vykresľovaná odlišne ako v ostatných krajinách: „Dánska žena je voľná, má rovnakú výchovu, rovnakú cenu, rovnaké právo ako muž, ktorý je síce i v Dánsku mužom, ktorý sa však ináč učil poznávať ženu než mnohí v iných krajinách.

Možno preto konštatovať, že tento účes bol prijímaný verejnosťou rôzne. Na jednej strane bol častokrát terčom posmeškov, vďaka čomu sa stal aj nepriamym posmeškom celej ženskej emancipácie. Na druhej strane sa stal trendom, ktorý postupne začala nasledovať väčšina žien, a to nielen na území prvej Československej republiky. 

Aké ďalšie účesy boli preferované?

Ako už bolo spomenuté, všetky krátke účesy, ktoré boli v medzivojnovom období preferované dámami, zväčša spadali do spoločnej kategórie zvanej „bob“, z ktorej možno vyzdvihnúť napríklad aj účes mikádo. Pôvodný význam názvu tohto účesu pravdepodobne pochádza z japonského slova cisár, pričom od klasického bubikopfu sa mikádo líši najmä tým, že je trošku dlhšie, môže mať rôzny tvar a najčastejšie sa strihá do postupna. Medzi ďalšie účesy patril napríklad tzv. flapper. Názov pochádzal z hnutia „flapper girls“, ktoré spredmetňovalo mladé a energické ženy, ktoré sa rady bavili a svoje krátke vlasy ozdobovali rôznymi lesklými doplnkami. Veď napokon, pre bližšie predstavenie tohto fenoménu nám stačí pozrieť si film Veľký Gatsby (2013).

Vlasy, častokrát označované ako koruna krásy, sa nevynímali len na dámach brázdiacich ulice, ale aj na reklamných plagátoch či v novinových inzerátoch. Práva vďaka nim sa trend krátkych vlasov šíril ešte viac a pomocou neho si dokázali privyrobiť aj výrobcovia vlasových produktov.

Vo svetle reflektorov

Tak ako v súčasnosti, aj v minulosti udávali trendy najmä známe osobnosti a ďalší predstavitelia vyššej spoločenskej triedy. Čo sa týka samotného účesu „bubikopf“, ten na území prvej Československej republiky spopularizovala najmä česká herečka Anna „Andula“ Sedláčková. V článku uverejnenom na online portáli Opavského a hlučínskeho denníka sa objavili aj slová Josefa Broža, autora ucelenej biografie herečky. „Zdá se, že Andula dělala vše jako první. Měla první auto, krátký účes zvaný bubikopf, a jako první točila také filmy.

Herečka Andula Sedláčková.

Kým sa však inšpirovali československé hviezdy? Na túto otázku existuje veľmi jednoduchá odpoveď. Podobne ako v prípade módy aj v prípade účesov zastávala rolu ikony a vzoru Coco Chanel. V súvislosti s rodiacim sa feministickým hnutím sa jej pripisuje aj autorstvo tohto známeho citátu: „Žena, ktorá si ostrihá vlasy, je pripravená zmeniť celý svet.

Trend krátkych vlasov u žien začal značne ustupovať v 30. rokoch 20. storočia, no na našom území pretrvával o čosi dlhšie. V súčasnosti nám ako sonda do tohto obdobia môže poslúžiť napríklad známy dobový seriál Dunaj, k vašim službám, v rámci ktorého sa množstvo herečiek muselo svojich dlhých vlasov vzdať alebo im ich maskérky zámerne opticky skrátili. Dej seriálu je primárne zasadený do obdobia Slovenského štátu, no úvodné časti sa odohrali práve v období posledných dní prvej Československej republiky.

Na tomto príklade možno tiež poukázať na to, že trendy sa nemenili zo dňa na deň, ale išlo o dlhší proces, ktorý v každej krajine trval v rôznych intervaloch. Jedna z hlavných maskérok seriálu Dunaj, Katarína Horská, v rozhovore pre časopis Šarm poznamenala, že pri úprave hercov a komparzistov je kľúčová najmä úprava účesov. Hoci maskérka správne uvádza, že dané účesy boli skôr doménou 20. rokov, ich prvky prenikli aj do neskoršieho obdobia. Taktiež je podľa nej dôležité zachovať dobové prvky pochádzajúce z prvej Československej republiky, a to nielen v prípade účesov, ale aj kostýmov. 

Hlavné hrdinky seriálu Dunaj, k vaším službám – zľava: Kristína Svarinská, Monika Hilmerová, Petra Dubayová, Lesana Krausková (Zdroj: časopis Šarm).

Možno teda usúdiť, že aj vďaka súčasnej slovenskej kinematografii máme možnosť nazrieť do dejín, a to nielen politických, ale aj dejín každodennosti. Veď napokon, každé štátne zriadenie v kontexte rôznych hospodársko-spoločenských a politických aspektov malo vplyv aj na celkovú (seba)reprezentáciu obyvateľov. Pred sto rokmi predstavoval krátky účes žien akúsi revoltu a snahu o emancipáciu, no dnes sa už nad ním takmer nikto nepozastavuje. V súčasných trendoch je síce prítomná silná diverzita, no častokrát je jej význam najmä osobný, a nie celospoločenský. Niekedy je preto zaujímavé nazrieť do minulosti a naštudovať si niečo o koreňoch aj takých bežných činností, ako je napríklad naša každodenná úprava vlasov.

Dobová tlač

Použitá literatúra

  • DUDEKOVÁ, G. a kol. Na ceste k modernej žene: Kapitoly z dejín rodových vzťahov na Slovensku. Bratislava: VEDA, 2011. 773 s. ISBN 978-80-2241-189-9.
  • KERNOVÁ, M. Vlasy válčit, vábit, vzdorovat. Sociální role vlasů v kulturně historickém kontextu. Praha: Univerzita Karlova v Prahe, 2011. 126 s. [Diplomová práca].
  • PEKÁR, M. Dejiny Slovenska 1918 –1945. Košice: UPJŠ, 2015. 197 s. ISBN 978-80-8152-325-0.
  • STOLIČNÁ, R. Recepcia svetovej módy v odevnej kultúre na Slovensku v 20. storočí z pohľadu etnológieIn Slovenský národopis. Bratislava: Slovak Academic Press, s. r. o., 2003, roč. 51, č. 2. s. 158-177. 
  • ŠIDLÍKOVÁ, Z. Móda na Slovensku v medzivojnovom období (1918 – 1938). Bratislava: Slovart, 2011. 239 s. ISBN 978-80-5560-456-5.
  • UCHALOVÁ, E. a kol. Česká móda 1918 – 1938. Praha: Olympia, 1996. 120 s. ISBN 978-80-7033-424-9. 
  • ZUBÁKOVÁ, B. „Když hvězdy září, když hvězdy padají“ – proměny ženských filmových hvězd v moderní české společnosti. Pardubice: Univerzita Pardubice, 2022. 374 s. [Dizertačná práca]. 

Internetové zdroje:

Obrazová príloha: Wikimedia Commons, Šarm

Vyštudovala učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a histórie. V súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vo svojom výskume sa primárne venuje hospodárskym a sociálnym dejinám, najmä analýze vplyvov modernizácie na myslenie obyvateľstva rôznych spoločenských vrstiev v období prvej Československej republiky.